music

Dnes po dlhom čase som nevstával o 6.00, nemusel som sa tlačiť s ospalými ľudmi v preľudnených autobusoch, a vonkoncom som sa nemusel zapájať do tohoto rýchlo sa meniaceho až zrýchleného sveta. Príčina je jednoduchá-p.n.ka. Od utorka vlastne nič nerobím, len akurát tie najnutnejšie veci, ale včera som sa predsa len musel premôcť a musel som vybaviť vec, ktorá sa už dlho chystala a plánovoala. Zvláštne, tento stav som neprežíval ani nepamätám, ale zatiaľ sa my to páči. Moja choroba nie je ani tak choroba ako tá práce neschopnosť, proste mám nakázané ostať v domácom pohodlí a v kľude- dobré nie? Ale za to pracovať sa na neakej úrovni dá a to dosť intenzívne, hlavne keď sa človek môže pripravovať na zameškané predmety, učiť sa slovíčka na cudzí jazyk, to sa dá. Ten nemý úžas, ktorý prichádza s prvými dňami strávenými doma vystrieda zúfalstvo, ktoré sa odráža hlavne na domácej technike, ktorá asi v takomto stave najviac trpí. Napríklad taký počítač. To, že cez deň je zapnutý aj 10-15 hodín, to je samozrejmosť, ale to že sa aspoň teda na mojom zaťažujú väčšie a väčšie množstvá kilobajtov, tak to už nie je sranda, a obvykle to končí známou frázou reset alebo reštart, ale čo už. K telke sa dostávam cez normálny pracovný týždeň len v tých najplánovanejších chvíľach, kedy to mám takpovediac v programe. Dnes som tam sedel asi 5 hodín. Hrozné, a to ešte neskončil deň! Ani viedeo, (dvd prehrávač ešte naša domácnosť nevlastní) ktoré je už v dôchodkovom veku, cez tieto dni nemá pokoj, lebo žiadny problém si pozrieť taký 2,5 hodinový film. Priznám sa nie je to môj najobľúbenejší životný štýl. Čo my asi najviac chýba a bude ešte pár dní chýbať tak to je šport, ktorý milujem. Menovite futbal, na ktorý nedám dopustiť, no a keď si predstavím, že chalani už môžu začať chodiť do telocvične, tak som zúfalý, tak ale aj toto je súčasť života. Keď sa niečo pokazí, treba to opraviť!