music

Konečne piatok, trochu si môžem aj vydýchnuť. Teším sa na večer, ktorý sa bude niesť v znamení jazzu- konečne po dlhom týždni aj niečo pre moju dušu.Musím sa ale priznať, že jazz je pre mňa ešte stále málo známy, ale už pracujem na tom.V poslednej dobe som dosť otvorený aj iným alternatývnym štýlom, ale jazz je kráľ. Neustále frekventované zmeny,rýchlo sa meniaci sled harmónií, melodika variovaná nekonečnými podobami hudobnej reči. Za vedeckou analýzou nezaostávajú ani páni umelci, ktorý toto všetko sprostredkuvávajú pomocou svojich milovaných hudobných nástrojov.Tak som zvedaví na koľko sa splnia moje očakávania, večer sa uvidí. Pri písaní tohoto blogu počúvám synchrónne aj rádio, kde dávajú pop skladby, hlavne americké hity a sem tam šupnú aj neakú slovenskú sračku! Tu vidno presne rozvýjanie hudobnej kultúry v našej krajine a v iných, vyspelejších štátoch. Nemôžem si pomôcť, ale musím spomenúť práve ameriku, ktorá je asi naj-naj. Ale prečo? Čo tak toľko nenadávať na slovensko, a trochu sa radšej zamyslieť, porozmýšľať v čom to tkvie? Kým v amerike sa prvý krát objavujú známky jazzu a bluesu, kedy anglický kolonisti dovážajú afrických otrokov do krajiny, a oni cez dve storočia si okrem každodenného života pestujú aj duchovný život, ktorý v opustených stodolách uctievajú spievaním piesní(začiatky gospelu) a doprovodom jednoduchích hudobných nástrojov, dovtedy mi, v 18. a 19. storočí si spieváme pastierske piesne čo nepovažujem za zlé, len asi iné je, keď sa neaká subkultúra vyvýja medzi dvoma kontinentmi a iné, keď si pospevujú tie isté piesne 4 generácie za sebou a bez veľmi malého pokroku v melodike a v stavbe harmónií(ak teda už neakú poznali).Za toto všetko nechcem žiadne spoločenstvo obviňovať a ani by som nemohol, lebo za to nemôžu! Problém nastáva v ďalšom vývoji, a je to už na začiatku 20. st.V predvojnovom a medzivojnovom období sa už jazz a iné žánre tohoto typu v Amerike zabiehajú a prerastajú z ulice do veľavážených klubov a dostávajú sa aj do rúk školených muzikantov, ktorý majú moc dostať jazz aj do iných krajín sveta.Samozrejme, nemôžem očakávať, že prekvitanie jazzu prevezme európa v medzivojnovom období. Výnimkou sú asi spojenci USA,Francúzsko a Anglicko, kde už tieto vplyvy cítiť aj počas 2.sv. vojny. No a potom prichádza socializmus a sním aj železná opona, ktorá zabraňuje akému koľvek vplyvu. Je to zabrzdenie prirodzeného vývoja, učenia sa a porovnávania sa zo svetom. Nepresadzujem názor, že keby tieto zabŕzďovacie účinky komunizmu neboli, tak by sa všade hrával jazz, a robila by sa kvalitná a svetovej konkurencie schopná hudba-to nie, ale určite by sme boli ďalej. Tento článok sa vzťahuje len na populárne žánre, nie na klasickú hudbu, tam je to presný opak, v tom európa vedie, bez pochýb. No napriek tomu všetkému, musím podoknúť problém dneška. Nechápem ani to, prečo zaostávame v porovnaní so štátmi len vyšegrádskej štvorky.Aj oni mali tú istú minulosť, tiež boli brzdený a predsa, vo svetovom merítku sú lepší, kvalitnejší-že by to bolo v mentalite ľudí, neviem, ale za zamyslenie to stojí, len pochybujem, že to stačí.